Vo svete je toľko rán,
No svoju tvár si zachovám
Aj keď občas pred ňou utekám
Vo svete je toľko rán,
No svoju tvár si zachovám
Aj keď občas pred ňou utekám
Vždy sa vrátim presne tam,
Kde je tá, moja
Vo svete je toľko ciest
no tou mojou musím prejsť
musím prejsť
Do rohu ma zahnali
Moje vlastné obavy
Nachvíľu ma dostali
Zachovám si svoju tvár,
Zachovááám si svoju tvár
Ako cítiš, tak sa tvár
Nepretvááraj si svoju tvár
Na obraz kreslený farbami
Ktoré sa rozpili, keď pravdu spoznali
Na zemi je toľko skál
Len na jednej si ticho stááál
Do sveta si zakričal
Nech ho ľudia neničia
Veď je ich
Ako sila lesov mlčiacich
Ako prehry našich sklonov zlých
Víťazíš
Do rohu ma zahnali
Iba mylné obavy
No ja sa im postavím
Zachovám si svoju tvár,
Zachovááám si svoju tvár
Ako cítiš, tak sa tvár
Nepretvááraj si svoju tvár
Na obraz kreslený farbami
Ktoré sa rozpili, keď pravdu spoznali
Zachovám si svoju tvár,
Zachovááám si svoju tvár
Ako cítiš, tak sa tvár
Nepretvááraj si svoju tvár